Հայկական Շարժման Հրեա  Աջակից 



Լև Դավիթովիչ Տրոցկին (Բրոնշտեյն) ծնվել է 1879 թվականի նոյեմբերի 7-ին  Յանովկա գյուղում, Խերսոնի губерնիա, Ռուսական կայսրություն (այժմ՝ Բերեսլավկա, Ուկրաինա)՝ հարուստ, բայց անգրագետ հրեական ընտանիքում։

Երբեմնի հեղափոխական, խորհրդային քաղաքական գործիչ և տեսաբան, Տրոցկին խաղացել է կարևոր դեր 1905 թվականի հեղափոխության, 1917 թվականի հոկտեմբերյան հեղափոխության, Ռուսական քաղաքացիական պատերազմի և ԽՍՀՄ ստեղծման գործում։ Նրա կյանքը և գաղափարախոսությունը հաճախ կապվում են հայերի ճակատագրի հետ, քանի որ Տրոցկին, որպես Կարմիր բանակի հրամանատար, ազդեց հայ ժողովրդի վրա 1917-1920 թվականների իրադարձությունների ընթացքում, հատկապես Արևմտյան Հայաստանի և Ղարաբաղի հարցերում։

Տրոցկին, ով հրեական ծագմամբ էր, բայց միշտ պաշտպանել է բոլոր ճնշված ժողովուրդների իրավունքները, աջակցել է հայերի ազգային շարժմանը 1917-1918 թվականներին, երբ Բոլշևիկյան հեղափոխությունից հետո ձևավորվեց Հայաստանի Առաջին հանրապետությունը։ Նրա հրամանները օգնել են հայկական ուժերին պայքարել օսմանյան բանակի դեմ, և նա հանդես է եկել հակաթուրքական դիրքորոշմամբ, հատկապես 1918 թվականի Բաթումի պայմանագրի ժամանակ, որով Օսմանյան կայսրությունը կտրուկ կրճատեց հայկական տարածքները։ Տրոցկին քննադատել է Բաթումի պայմանագիրը որպես «իմպերիալիստական դավաճանություն» հայերի հանդեպ, և նրա գրառումները ցույց են տալիս հայերի ճնշման դեմ պայքարի աջակցությունը։ 1920 թվականին Կարմիր բանակի առաջխաղացման ժամանակ Տրոցկին հրամայել է աջակցել հայկական բոլշևիկներին, ինչը հանգեցրեց Հայաստանի սովետացմանը, սակայն նրա գաղափարախոսությունը՝ մշտական հեղափոխության տեսությունը, չի համապատասխանել Ստալինի կենտրոնացված իշխանությանը, ինչը հանգեցրեց Տրոցկու աքսորմանը 1929 թվականին և սպանությանը 1940 թվականին։ Պատերազմի տարիներին Տրոցկին աջակցել է հայկական գերիների ազատագրմանը և հակահայկական քաղաքականության դեմ պայքարին, սակայն Ստալինի ռեպրեսիաները, որոնց Տրոցկին դեմ էր, հարվածել են հայ ինտելիգենցիային, ինչը քննադատվում է որպես Տրոցկու «վաղ հաղթանակի» քաղաքականության հետևանք։ Տրոցկու հիշատակը հայերի մեջ կապված է հեղափոխության հույսի և ճնշման դեմ պայքարի հետ, չնայած նրա կյանքը կտրվել է 1940 թվականի օգոստոսի 21-ին Մեքսիկոյում, Ստալինի հրամանով։ Նրա գրքերը, ինչպիսիք են «Ռուսական հեղափոխությունը»-ն, հաճախ քննարկվում են հայկական համատեքստում՝ որպես ազգային ազատագրման օրինակ։

### Русский
Еврей подержавший армянские освободительные движения против Османской Империи

Лев Давидович Троцкий (Бронштейн) родился 7 ноября 1879 года (по старому стилю 26 октября) в селе Яновка Херсонской губернии Российской империи (ныне Береславка, Украина) в богатой, но неграмотной еврейской семье. Бывший революционер, советский политик и теоретик, Троцкий сыграл ключевую роль в революции 1905 года, Октябрьской революции 1917 года, Гражданской войне в России и создании СССР. Его жизнь и идеология часто связаны с судьбой армян, поскольку как командующий Красной армией он повлиял на армянский народ в событиях 1917–1920 годов, особенно в вопросах Западной Армении и Карабаха.

Троцкий, еврей по происхождению, всегда защищал права угнетённых народов, поддерживал национальное движение армян в 1917–1918 годах, когда после большевистской революции возникла Первая Республика Армения. Его приказы помогали армянским силам бороться с османской армией, и он выступал против турецкой политики, особенно во время Батумского договора 1918 года, по которому Османская империя резко сократила армянские территории. Троцкий критиковал договор как «империалистическое предательство» по отношению к армянам, и его записи показывают поддержку борьбы армян за свободу. В 1920 году, во время наступления Красной армии, Троцкий приказал поддерживать армянских большевиков, что привело к советизации Армении, но его теория постоянной революции не соответствовала сталинской централизованной власти, что закончилось его изгнанием в 1929 году и убийством в 1940 году. Во время войны Троцкий поддерживал освобождение армянских пленных и борьбу против антиармянской политики, но сталинские репрессии, против которых Троцкий был, ударили по армянской интеллигенции, что критикуется как следствие его «преждевременной победы». Память о Троцком среди армян связана с надеждой на революцию и борьбой против угнетения, несмотря на то, что его жизнь оборвалась 21 августа 1940 года в Мексике по приказу Сталина. Его книги, такие как «Русская революция», часто обсуждаются в армянском контексте как пример национального освобождения.

### English
A Jew who supported the Armenian liberation movements against the Ottoman Empire

Lev Davidovich Trotsky (Bronstein) was born on November 7, 1879 (October 26, Old Style), in the village of Yanovka, Kherson Governorate, Russian Empire (now Bereslavka, Ukraine), into a wealthy but illiterate Jewish family. A former revolutionary, Soviet politician, and theorist, Trotsky played a key role in the 1905 Revolution, the October Revolution of 1917, the Russian Civil War, and the creation of the USSR. His life and ideology are often linked to the fate of the Armenians, as, commanding the Red Army, he influenced the Armenian people during the events of 1917–1920, particularly regarding Western Armenia and Karabakh.

Trotsky, of Jewish descent, always defended the rights of oppressed peoples and supported the Armenian national movement in 1917–1918, when the First Republic of Armenia emerged after the Bolshevik Revolution. His orders aided Armenian forces in fighting the Ottoman army, and he took an anti-Turkish stance, especially during the 1918 Treaty of Batumi, by which the Ottoman Empire drastically reduced Armenian territories. Trotsky criticized the treaty as an “imperialist betrayal” against the Armenians, and his records show support for their struggle for freedom. In 1920, during the Red Army’s advance, Trotsky ordered support for Armenian Bolsheviks, leading to the Sovietization of Armenia, but his theory of permanent revolution clashed with Stalin’s centralized power, resulting in his exile in 1929 and assassination in 1940. During the war, Trotsky supported the liberation of Armenian prisoners and opposition to anti-Armenian policies, but Stalin’s repressions, which Trotsky opposed, struck the Armenian intelligentsia, criticized as a consequence of his “premature victory” policy. Trotsky’s memory among Armenians is associated with hope for revolution and struggle against oppression, despite his life ending on August 21, 1940, in Mexico on Stalin’s orders. His books, such as *The Russian Revolution*, are often discussed in the Armenian context as examples of national liberation.

### Hebrew Translation (עברית)

יהודי שתמך בתנועות השחרור הארמניות נגד האימפריה העות’מאנית

לב דוידוביץ’ טרוצקי (ברונשטיין) נולד ב-7 בנובמבר 1879 (26 באוקטובר, סגנון ישן), בכפר יאנובקה, מחוז חרסון, האימפריה הרוסית (כיום ברסלבקה, אוקראינה), למשפחה יהודית אמידה אך אנאלפביתית. מהפכן לשעבר, פוליטיקאי סובייטי ותיאורטיקן, טרוצקי מילא תפקיד מרכזי במהפכת 1905, במהפכת אוקטובר 1917, במלחמת האזרחים הרוסית וביצירת ברית המועצות. חייו ואידיאולוגייתו קשורים לעיתים קרובות לגורל הארמנים, שכן, כמפקד הצבא האדום, הוא השפיע על העם הארמני במהלך האירועים של 1917–1920, במיוחד בנוגע לארמניה המערבית וקרבאך.

טרוצקי, ממוצא יהודי, תמיד הגן על זכויותיהם של עמים מדוכאים ותמך בתנועה הלאומית הארמנית בשנים 1917–1918, כאשר הרפובליקה הראשונה של ארמניה הוקמה לאחר המהפכה הבולשביקית. פקודותיו סייעו לכוחות הארמניים להילחם בצבא העות’מאני, והוא נקט עמדה אנטי-טורקית, במיוחד במהלך חתימת הסכם בטומי ב-1918, שבו האימפריה העות’מאנית צמצמה באופן דרסטי את השטחים הארמניים. טרוצקי ביקר את ההסכם כ”בגידה אימפריאליסטית” נגד הארמנים, ורשומותיו מראות תמיכה במאבקם לחופש. ב-1920, במהלך התקדמות הצבא האדום, טרוצקי הורה לתמוך בבולשביקים הארמניים, מה שהוביל לסובייטיזציה של ארמניה, אך תיאוריית המהפכה המתמדת שלו התנגשה עם הכוח המרכזי של סטלין, מה שהוביל לגלותו ב-1929 ולהתנקשות בו ב-1940. במהלך המלחמה, טרוצקי תמך בשחרור אסירים ארמניים ובהתנגדות למדיניות אנטי-ארמנית, אך הדיכוי של סטלין, שטרוצקי התנגד לו, פגע באינטליגנציה הארמנית, דבר שביקורתו נתפסה כתוצאה ממדיניות “הניצחון המוקדם” שלו. זכרו של טרוצקי בקרב הארמנים קשור לתקווה למהפכה ולמאבק נגד דיכוי, למרות שחייו הסתיימו ב-21 באוגוסט 1940, במקסיקו, בהוראת סטלין. ספריו, כמו *המהפכה הרוסית*, נדונים לעיתים קרובות בהקשר הארמני כדוגמאות לשחרור לאומי.



### Turkish Translation (Türkçe)

Osmanlı İmparatorluğu’na karşı Ermeni kurtuluş hareketlerini destekleyen bir Yahudi

Lev Davidoviç Troçki (Bronstein), 7 Kasım 1879’da (Eski Stil 26 Ekim), Rus İmparatorluğu’nun Herson Valiliği’ndeki Yanovka köyünde (bugün Ukrayna’da Bereslavka) zengin ancak okuma yazma bilmeyen bir Yahudi ailesinde doğdu. Eski bir devrimci, Sovyet politikacısı ve teorisyen olan Troçki, 1905 Devrimi, 1917 Ekim Devrimi, Rus İç Savaşı ve SSCB’nin kurulmasında kilit bir rol oynadı. Hayatı ve ideolojisi genellikle Ermenilerin kaderiyle ilişkilendirilir; çünkü Kızıl Ordu’nun komutanı olarak, 1917-1920 olayları sırasında, özellikle Batı Ermenistan ve Karabağ konusunda Ermeni halkını etkiledi.

Yahudi kökenli olan Troçki, her zaman ezilen halkların haklarını savundu ve 1917-1918 yıllarında, Bolşevik Devrimi’nden sonra Birinci Ermenistan Cumhuriyeti’nin ortaya çıktığı dönemde Ermeni ulusal hareketini destekledi. Emirleri, Ermeni güçlerinin Osmanlı ordusuyla savaşmasına yardımcı oldu ve özellikle 1918 Batum Antlaşması sırasında anti-Türk bir duruş sergiledi; bu antlaşma ile Osmanlı İmparatorluğu Ermeni topraklarını büyük ölçüde azalttı. Troçki, bu antlaşmayı Ermenilere karşı bir “emperyalist ihanet” olarak eleştirdi ve kayıtları, onların özgürlük mücadelesine verdiği desteği gösteriyor. 1920’de Kızıl Ordu’nun ilerleyişi sırasında Troçki, Ermeni Bolşeviklere destek verilmesini emretti; bu, Ermenistan’ın Sovyetleşmesine yol açtı, ancak sürekli devrim teorisi Stalin’in merkezi iktidarıyla çelişti ve bu, 1929’da sürgüne gönderilmesine ve 1940’ta suikasta kurban gitmesine neden oldu. Savaş sırasında Troçki, Ermeni mahkumların serbest bırakılmasını ve anti-Ermeni politikalara karşı çıkılmasını destekledi, ancak Stalin’in, Troçki’nin karşı çıktığı baskıları, Ermeni entelijansiyasını vurdu ve bu, onun “erken zafer” politikasının bir sonucu olarak eleştirildi. Ermeniler arasında Troçki’nin hatırası, devrim umudu ve baskıya karşı mücadeleyle ilişkilendirilir, ancak hayatı 21 Ağustos 1940’ta Stalin’in emriyle Meksika’da sona erdi. *Rus Devrimi* gibi kitapları, genellikle Ermeni bağlamında ulusal kurtuluş örnekleri olarak tartışılır.